Intierview s kráľovnou street art Rosy One
V tomto článku by sme vám chceli priblížiť tvorbu kráľovnej street artu Rosy One, ktorá je na scéne už od deväťdesiatych rokov. Jej štýl je ikonický, je to mix typického New Yorku s nádychom Európy. Pochádza zo Švajčiarska a pred nejakým časom navštívila našich susedov v Prahe. Keď chceš o nej vedieť viac, čítaj ďalej!
Ahoj Rosy, ďakujeme, že si tu s nami, môžeš nám na úvod prezradiť niečo o svojich začiatkoch v street arte?
Aj ja ďakujem! Keď som mala 12 rokov, videla som prvé Graffiti v mojom rodnom meste a bola som unesená. Začala som si zisťovať rôzne informácie od toho, kde kúpiť spreje až po to, ako nakresliť rovné čiary bez toho, aby boli rozmazané. Na jednej akcií som stretla iného sprejera, ktorý bol najskôr skeptický, no keď videl, že to myslím vážne, zobral ma medzi svojich.
Ako je nám známe, začínala si maľovaním na vlaky, aké to v tej dobe bolo?
Na začiatku 90. rokov sa sprejovanie na vlaky ešte nepovažovalo za trestný čin, no aj tak sme boli opatrní. Stretávali sme sa celá partia, nosili sme rukavice, masky a do telefónu hovorili kódmi. Bola to pre nás úžasná hra, no neskôr to začalo byť nebezpečné, raz ma chytili, ako som si počas dňa niečo fotila a istú dobu ma preto sledovali a odpočúvali mi telefón. O pár rokov neskôr ma preto dokonca zatkli a mala som podmienečný trest. Maľovanie vlakov bolo pre mňa vždy formou vzrušenia a drenalínu, no odkedy mám deti a rodinu snažím sa ísť legálnou cestou.
Keď ťa v roku 1996 prepustili, prešla si ako umelkyňa určitou zmenou, čo to spôsobilo?
Začala som sa pozerať na Graffiti inak, chcela som tvoriť legálne a striedala som rôzne prezývky a pseudonymy. Neskôr som vytvorila maľbu s menom ROSY a stal sa z toho hit. Ľuďom sa páčila tá ženská energia, ktorá z neho išla a všetci ma tak začali volať. O pár rokov neskôr ma dokonca zatkli a mala som podmienečný trest. Maľovanie vlakov bolo pre mňa vždy formou vzrušenia a adrenalínu, no odkedy mám deti a rodinu snažím sa ísť legálnou cestou.
Tvoja tvorba je veľmi ikonická a máš svoj vlastný štýl, je v ňom vidieť aj prvky hudby, no taktiež sa venuješ ťažším rebelskejším témam, je to tak?
Áno je to tak, už len samotný fakt, že idete do ulíc a posprejujete cudzí majetok, je formou rebélie, no keď ide o nespravodlivosť alebo o politiku, cítim potrebu vyjadriť sa. Niekedy priamo, inokedy je môj názor ukrytý v maľbe trocha nenápadnejšie, no je tam.
Na street artovej scéne je viac mužov než žien, stretla si sa niekedy s diskrimináciou len kvôli pohlaviu?
Je pravda, že Graffiti tvorí viac mužov než žien, no aj medzi nami je niekoľko svetovo úspešných mien. Práve v tejto oblasti som sa cítila veľmi slobodná, nikdy nebolo doležité či som žena alebo muž, no koľko som toho vytvorila a ako vznikol môj štýl.
Keďže maľuješ uz tridsať rokov a si veľmi konzistentná, je tvorba Graffitov tvoj hlavný job?
Nie, kiežby, je to moja hlavná vášeň, no prešla som si rôznymi obdobiami. Sú dni kedy nestíham plniť zákazky a sú obdobia kedy sa snažím prežiť, preto robím nočné smeny v útulku pre bezdomovcov, z čoho mám pocit zadosťučinenia.
Zdroj: https://www.bombingscience.com/rosy-one-interview-x-the-message/
About The Author
