Kauza Vltavská – Diamonds crew

Ahojte.
Poďme sa spolu porozprávať o tom, čo v uplynulých dňoch rozvibrovalo
pražskú scénu. V meste, kde je vo všeobecnosti a tradične atmosféra
naklonená a pohostinná voči pokrokovým prúdom sa berlínskej Diamonds crew
podarilo namaľovať kontroverznú vec. Tu je report od Graffnecku, ktorý poslúži
ako briefing.
Keďže tieto pomaľované steny sú súčasťou frekventovaného verejného priestoru,
debata sa dostala aj za hranice scény do českého spravodajstva. Na debatách je
cool, že obsahujú taký predpoklad, že aktér, ktorý do nich vstupuje je nútený
rozmýšľať o tom, čo chce zdeliť. Aby nevyznel jak úplný gáďo. Letmý pohľad
naprieč súčasným internetovým diskutérskym prostredím jasne dokazuje, že toto
je idealistické tvrdenie, respektíve, že ak aktér rozmýšľa, tak zväčša len nad
tým, ako krkolomne obhájiť svoj prednastavený postoj.  Neutíchajúci optimista vo mne však našepkáva, že má
zmysel sa rozprávať a diskusia môže byť efektívnym stimulom, v tomto prípade
pre revidovanie smerovania vývoja scény.

Tu je koláž z odpovedí niekoľkých tunajších významných činiteľov na
anketovú otázku, či to cenia alebo nie a prečo. V prípade záujmu môžeš aj ty využiť úžasné prostriedky modernej doby a komentárom povedať to, čo si
myslíš, že je treba, aby bolo povedané. Zároveň však v rámci úcty k rozumu
a samotnej možnosti komentovania vyzývam k úsiliu o zachovanie dôstojnosti
konverzácie (nebuď jak gáďo).

Ako možnú indíciu pre lepšie pochopenie ich spôsobu nazerania na svet, z ktorého
samotná tvorba vychádza prikladám link na fotoblog Diamonds crew.

Miro G (Artattack):

Pár tagov na zábradlí bolo vypísaných takže asi vedia maľovať, ale finálny
výsledok ako celok ma neoslovil. Necením tú formu, mám radšej kvalitný wild
style piece.

Chlor:

Popravde, mne osobne sa to nepáči. Nič v tom totižto nevidím, nemá to formu ani
nič, čo by ma na tom zaujalo… teda keby mi niekto povie, že to robili školáci
zo základnej školy, možno aj škôlky, tak tomu aj uverím. Netvrdím, že všetky
graffs musia byť ‘clean’ ako robím ja, práveže sa mi páčia aj
‘dirty shits’, keď sú dobre urobené. Ale toto mi nehovorí absolútne nič.
To je môj názor 😉.

Daor:

Tak týchto chlapcov cením, že od kedy maľujú a čo malovali… napríklad
Bus bol v Bratislave aj s Akimom a Bromom asi 8 rokov dozadu.
Maľoval dobré veci, ale toto čo namaľovali v Prahe… je veľmi zlé. Vôbec
sa mi to nepáči. Celá táto vlna anti-tvarov a toy-štýlov… je zlá.
V Prahe je veľa takých týpkov. Hlavne mladá generácia to nejak uznáva, asi
chcú tým zakryť to, že vôbec nevedia maľovať a na svoju obhajobu povedia,
že je to originálne a moderné. Ale opak je pravdou. SAMO – Basquiat
maľoval podobné hovná v New Yorku pred 30 rokmi. Apollo a Turn
maľovali so mnou také panele už v roku 2003 v Belgicku. To, že niekto
má linky ako keby mal epilepsiu nie je nič krásne. Však treba sa opýtať ľudí,
čo sa im viac páči. Ten Cakes, ktorého tam na tej stene prešli alebo to hovno
čierno-bielo-strieborné, čo tam je teraz…

Swer:

Cením, pretože je krásne posúvať levely stále vyššie. Tá stena inak
masaker. 

Soel:

Nemôžem povedať jednoznačne či toto konkrétne cením alebo nie. Sčekol som aj iné
veci od tej Diamonds crew a práve takéto antištýlovky mi vedia dosť rezať a úplne
tomu rozumiem ako logickému posunu človeka čo väčšinu života robí graffiti, číže
celkovo by som povedal, že ich cením a cením inovatívne prístupy spochybňujúce klasické
prežité pravidlá, ako sa majú graffiti robiť a vyzerať. Je to osviežujúce a vie
ma to zaujať . Ale k tejto konkrétnej produkcii musím povedať, že mi ako celok nedáva
nejaký zmysel, ani ma nijak nezaujala. Nápad zaliať priestor čisto iba chróm-čierna
je dobrý, ale výsledok mi nejak nešmakuje. Ani jednotlivé prvky, podaktoré mi nebezpečne
smrdia až takou streetartovinou, ako také kresbičky, ako napr. na 17tej fotke z
toho reportu. Poznám tú stenu v Prahe a kukám na ňu už dlho a neni na škodu, že
po dlhej dobe by ju trebalo pretrieť zas niečím novým fresh, ale toto čo tam
vzniklo teraz by tam nemalo ostávať dlhodobo si myslím..

Garnard:

Absolútne som za toto naštrbenie zacyklenia v “krásnom” graffiti. V podstate
som teraz už tak radikálne za experimentovanie, že mi nedá neoznačiť za
obmedzeného človeka toho, kto sa odmieta v roku 2015 čo i len zamyslieť, prečo ľudí láka maľovať
aj takéto veci. Som v štádiu, kedy si graffiti časopisy  len tak preletím, som v podstate o 10
rokov  starší odkedy som si kúpil prvý
Stylefile. No veci sa majú tak, že jeho forma zastupovania tip-top čistého
graffiti sa za ten čas nezmenila. A ja prirodzene nechcem byť tam, kde som bol
v roku 2005. Hovorím, že kúpnou silou magazínov sú malí toys a veľkí toys,
ktorí ešte stále oóchkajú nad trblietavým charáčom, či úžasnou technikou so
skinny capom. Časáky prosperujú, lebo toys a legendy zaseknuté v čase a
“prísnom” štýle sú väčšina scény worldwide. V každom väčšom meste sa v
súčasnosti  do tohoto nudného jadra
infiltruje vetva jazdcov, ktorí fungujú absolútne nekonvenčne, ako Diamonds
crew na Vltavskej. Prebehlo v nich po X rokoch graffiti prevarenie všetkých
možných variácií vycibreného písma. Vidím to ako prirodzený proces, kedy sa
graffiti stalo cool vyprázdnenou formou, ktorá stratila všetko zo svojej
punkovej prapodstaty. Graffiti font nájdeme pri potravinách na lidl letáku, v
tesku na každom tričku letnej kolekcie a tak je omyl myslieť si, že únikom z
mainstreamu je robiť to isté na stenu.Naopak, takýto výtvarný prejav je výrazne “gay”. Čiže
Diamonds a mnohí ďalší hľadajú voľnosť výtvarného prejavu, vizuál nepoznaný z konzumného
sveta. Je to potreba objaviť špinu v obklopení pozlátenou súčasnou dobou. V podstate idú po
slobode, ktorá by mala byť pre graffiti najpríznačnejšia. Nachádzajú ju cez čo najexpresívnejší
prejav a je jedno s akým médiom, čoho následkom je leštenkárom očirežúca špinavosť. No tieto
NIE pečlivo ošetrené outline-y a second outline-y a highlight-y sú najvyššou mierou
autentickosti graffiti  a vôbec
šťavnatou prácou, tým čo má každá dobrá maľba mať. Takže v tej graffiti chronológií
sa dlho estetizovalo, no táto “krása” sa mnohým dostala nepríjemne pod kožu. Jediným progresívnym
pokračovaním bolo ísť proti týmto dogmám antiestetikou. Mne záleží na tom, aby graffiti aj
po desaťročiach  existencie dýchalo, preto
tomuto vývoju najviac fandím.

Bizar:

Servus,  tak toto necením, je to mimo veci a štýlu, ktoré sa mi páčia.
Mi to príde, že chlapci nevedia, čo už  maľovať, tak sa dali takouto
cestou. Namaľovať, hlavne zaujať, je jedno ako to vyzerá.

Emil Taschka (PEK crew):

Najskôr som si pozrel obrázky, bez toho aby som vedel o čo ide. Bolo mi hneď
jasné, že tí ľudia nie sú sprostí a vedia, čo robia. Cítiť, že cele to má
svoju ‘ideu’ (alebo je to len tou farebnosťou). Každopádne, som za. Ten
krátky text mi to len potvrdzuje. A máš pravdu, že na prahu ten vizuál nie je až
taký radikálny.

Derick:

Zbežne som si to pozrel, ale nevyvolalo to vo mne nejaké emócie. V zásade ma takéto
veci nejak extra nezaujímajú. Z tých týpkov poznám dobre meno Bus 126, čo je známy
berlínsky oldschooler a klasik. Mám rád písmo, takže tieto veci mi až tak veľa
nehovoria /to, že je to chróm a čierna mi je u prdele, ak s tým má niekto problém
nech tam spraví niečo iné/. Každopádne je to len nejaký legál, ktorý ma už ako taký
necháva chladným bez ohľadu na to, čo tam je namaľované, skôr sa divím, že nejaká
legálna stena dokáže v ľuďoch vyvolať nejaké nálady.

Kawaii (aktuálne pôsobiaci v Prahe):

Nehľadiac na formu prevedenia, obecne cením všetky diela, na ktorých je vidieť,
že si na nich autor dal záležať. Že do prípravy aj realizácie investoval svoju
energiu a čas, že celá vec je premyslená, technicky zvládnutá a najlepšie
niečím originálna. K predmetnej produkcii Diamonds, z určitého umeleckého
pohľadu verím, že to môže byť zaujímavý počin. Z pohľadu graffiti to nedokážem
brať vážne.


Pure (Punk, Cute, Adult, Concat,.. tiež dlhšiu dobu fungujúci v Prahe):

Ja sa k tomu neviem úplne adekvátne vyjadriť, proste to cením a trošku ma to
ovplyvnilo v premýšľaní v graffiti, som rád, že to tam vzniklo. Myslím, že je
to adekvátna reakcia na aktuálne graffiti dianie a celkové dianie v spoločnosti. Neviem…

Verm:

To, čo si preposlal, to je asi iba nejaký exces fetu v krvi. Nerozumiem tomu úplne.
Úprimne to necením a pripomína mi to nejaký wannabe-Iam-different-art-gig. Tak,
ako to v dnešnej dobe chce byt vončo… neni to vončo. Ale tie tagy na zábradlí
aj cením, tagy na zábradlí vždy cením.


Orol:

Necením veľmi. Absolútne v skratke skúsim… 
V rámci pražského urbanizmu je Vltavská dosť zásadná
poloha v rámci otváracieho priestoru Holešovíc. Je to podľa mňa kľúčový a významný
mestotvorný priestor a je len vyhaluzená zhoda náhod, že v rámci predošlej devastácie
(nakoniec ‘klin sa klinom vybíja’) bol pridelený writerom. Mne sa páčila napríklad realizácia od Mode 2 v rámci
Names festu, čo tam bola. Vtedy to malo grády. Proste vynímajúc sa zo sfér graffiti vieš, že ja Art brut
a jeho parafrázovanie cením, snažím sa chápať a v globále akceptujem. Len mi
príde, že aj keď má byť strohý a dadaistický, tak toto je dosť odfláknutá
vec, produkcia. Neviem ako to nazvať… Nejde o detaily, leštenie a podobné
sračky. Má to byť dirty, len toto je fakt odfláknuté. V rámci urbanizmu by som
to zadefinoval ako osvetlenie námestia jednou sviečkou… 
Ešte raz, z iného uhla pohľadu: Tvorba akceptovateľná, ale
jej hodnotový obsah je aplikovateľný na 5 metrov štvorcových a nie na uvítacie
predpolie mestskej štvrte. Ale v rámci ucelenosti a kompozície to pôsobí dosť
fajn. Na mňa to ma to vplýva upokojujúcim dojmom a na to námestie by som si s
kľudom sadol.

Viktor Feher (Street Art Communication):
Z môjho pohľadu sa udiala fasa vec.
Aj týmto ‘aktom-situáciou’ sa podľa mňa potvrdilo, že graffiti je umelecký smer, ktorý tak ako podobné iné povojnové smery zažíva svoj moment ‘presítenosti’ dokonalosťou. Avantgardy, artbruty mám na mysli. Že sa to stalo v Prahe považujem okrem Berlína za úplne prirodzené. Jediné, čo by som tomu vytkol je, že sa to udialo legálne.
***

//Foto kredit – Graffneck//