Lacáky – Test
Považujeme za dôležité vrátiť sa k testu lacných
sprejov. Peňazí je stále málo a tieto spreje máme v ponuke aj dnes, tak Vám nič
nebráni spraviť si divokejší jarný piece za pár Euro.
V rubrike recenzií produktov prišiel rad
na tzv. lacáky či shitcolory, čiže lacnejšie varianty sprejov dostupných v RoofTop Shope. Nejedná sa
o novinku v našej ponuke, zaiste mnohým nie je potrebné ich
predstavovať, no takisto sa určite nájdu aj takí, ktorým tieto spreje známe nie
sú, alebo voči nim boli doposiaľ skeptickí. Nie je tajomstvom, že za ich nízkou
cenou je či už kritický dátum spotreby, alebo ide o skúšobné
kusy a podobne. Vopred sa teda dohodnime, že tomu upravíme aj naše
očakávania. Každopádne táto skutočnosť týkajúca sa kvality sprejov je adekvátne
odzrkadlená v cene produktu a práve v ekonomickej efektivite
tkvie ich relevancia. Škála využiteľnosti v šikovných rukách
je pomerne široká. Tagy a throw-upy, doplňujúce farby pre menej prioritné
časti piecu, sprej na náčrt, to všetko nespomínajúc progresívne sa rozrastajúci
okruh writerov, ktorí cielene vyhľadávajú špinavý look pri svojej tvorbe
a lacáky sú tak pre nich jasnou voľbou.
Etikety týchto plechoviek sa hemžia najrôznejšími značkami, počnúc starými
dobrými klasikami ako Multona, Buntlack, Belton či Auto-K, až po všelijaké
exotické barvy ve spreji určené na vtáčie klietky , pletené košíky a iné
pitčoviny. Výber v tejto rôznorodej plejáde môže byť preto obtiažny
a mnohokrát kupujete takpovediac mačku vo vreci. Ako som však už podotkol,
sú medzi nami aj takí, ktorí lovia takmer výhradne len medzi
shitcolormi a vyberajú pomocou vybudovaného inštinktu. Tento
know-how je bohužiaľ verbálne neuchopiteľný, no platí tu minimálne
jedno všeobecné pravidlo: niektoré odtiene majú zásadne jednoducho podstatne
nižšiu pravdepodobnosť dobrých vlastností než ostatné, napr. žltá či
oranžová už na pohľad pôsobia riedko na rozdiel od trebárs sýtej šedej či
modrej, ktoré zradia málokedy. Toť aspoň malá orientačná pomôcka.
Po tomto ľahkom zoznamovacom príhovore teda môžeme pristúpiť k samotnému
testu. Na miesto konania som si v batohu priniesol 14 dóz.
V duchu pestrosti výpovednej hodnoty recenzie som sa snažil vybrať
v rámci možností čo najširšiu paletu odtieňov a značiek. Dôležitým
faktorom bolo, že som maľoval na prednatretú hladkú stenu. Pijavé, príliš drsné
či inak nepriaznivé povrchy sú pre tento druh sprejov ťažkým súperom, to treba
mať na pamäti.
Zo začiatku som si overil kooperáciu sprejov s rôznymi tryskami. Tu sa všeobecne
nepreukázala výraznejšia odchýlka od regulérnych farieb, avšak s dvoma
malými výnimkami- o trochu menšia možná stopa dosiahnuteľná
s fatcapom a naopak väčšia pri skinny cape.
Na výplň som si vyčlenil 6 sprejov:
5x Multona – bordová, červená, bronz, bledá žltá, akási krémová (táto značka má
počtom odtieňom v ponuke asi najširšie zastúpenie),
1x Belton RAL – signálna žltá (odtiene od Beltonu s ozačením RAL sú
zvyčajne na solídnej úrovni).
Podľa očakávania, stekavosť bola samozrejme výraznejšia, keďže farba
v spreji je podstatne redšia. Preto pokiaľ sú steky pre nás
nevítané, je nutné so sprejom zaobchádzať svižnejšie a vyvarovať sa
prílišnému vrstveniu na jednom mieste. V dôsledku slabšieho krytia sa na
vyfarbených plochách vytvoril tzv. šrafovací efekt (viď fotky). To opäť nemusí
byť negatívny aspekt pokiaľ je človek schopný ho rozumne zakomponovať do
celku. V každom prípade sa dá eliminovať opätovnou vrstvou alebo
akýmsi zhlukovým, krúživým štýlom vyfarbovania. Tu sa však dostávam
k problematike menšej výdatnosti, ktorú som zaznamenal. Minul som 5
sprejov určených na výplň (bronzovú som použil na doplňujúce gábky do výplne
pretože vyfarbovať plochy sa s ňou nedalo) a stále mi ostávalo
nevyfarbených takmer 40% piecu. V spomínanom štrnásť-člennom
kolektíve sprejov mali zohrať ozvláštňujúcu úlohu dva Neon odtiene od
Molotowu, no situácia ma prinútila použiť jeden z nich do výplne pieku, tak ako
aj šedú Multonu určenú do pozadia. Podotýkam, že šedá bola podľa pravidla
na nerozpoznanie od regulérnych sprejov. Čiže menšia výdatnosť je jeden z
javov, ktorý taktiež treba mať pri práci s lacákmi na zreteli. V pozadí
figuroval po odobratí šedej zelený Buntlack a metalická zelená
Multona. Tu bola spokojnosť bez výhrad. Dokonca aj pri tej metalíze.
Snažiť sa s týmito farbami docieliť výsledok identický klasickým sprejom
je utopické a prakticky asi nemožné, preto som sa radšej rozhodol to
zbytočne nesiliť a ostať na špinavej frekvencii, ktorá bola pre dokončenie
piecu prirodzenejšia. Na obťah som teda zvolil standard cap a nijak zvlášť
sa s tým nejebal. Čierny Lackspray vyžadoval na dokonalé krytie minimálne
dve vrstvy, no inak nebol ničím problémový. Biela, od toho istého
výrobcu, v spolupráci s nekompromisným Astro fatcapom obstála pri
odleskoch veľmi dobre, či už veľkosťou stopy alebo krytím. Záverečné
detailné úpravy boli vykonané so 150ml autolakom, odtieň Opel Astra strieborná.
Tento sprej je
vďačným vreckovým spoločníkom sprejera. Skvelá stopa, krytie (minimálne pri
strieborných odtieňoch) a diskrétne použitie, za necelé jedno euro.
Takže toľko k lacákom…
Doba je voči našim peňaženkám neúprosná, leštěnky budú aj tak čoskoro out,
určite teda stojí za to zvážiť ich využitie, no treba si rozmyslieť čoho
s nimi chcete dosiahnuť pretože majú aj svoje obmedzenia.
Ako zhrnutie Vám poslúži nižšie priložená fotodokumentácia. Serus.