MENSHOT – Interview

    Protipól rozhovoru, ktorý sme vám priniesli naposledy s Emirom tvorí dnešné interview, v ktorom som tentokrát oslovil zástupcu mladšej generácie writerov a u ktorého, čo sa týka štýlu vidím potenciál. Crew ostáva rovnaká ako minule, teda Sno a writer, ktorý sa vám dnes predstaví v rozhovore je Menshot.

Patríš medzi mladšiu generáciu writerov, no predpokladám, že poznáš korene graffiti vo svojom meste. Mám pocit, že pre mladšiu generáciu nie je história graffiti v súčasnosti tak dôležitá, ako bola pre staršiu generáciu. Ako to vnímaš ty?

Poznám históriu graffiti v BA a je pre mna určite dôležitá, veď by som ani nemaľoval keby to bolo naopak. Ja nezabúdam na všetky staré mená ktoré tu začínali, ich práce sa mi doslova vryli do pamäti. Mladí sa snažia byť velmi múdri a pripadá mi, ako keby chceli poprieť tie základy a povedať že to čo robili ONI je napiču a to čo robíme MY je správne.

Túto otázku som položil už viac krát a položím ju aj tebe. Ako by si charakterizoval graffiti scénu na Slovensku, ako aj zvlášť tú bratislavskú?

V počte malujúcich writerov je to slabšie ako v
predošlých rokoch. Dosť sa to tu zmenilo.Maľujú ľudia čo by maľovať ani nemali a tí, ktorí by mali zas nemalujú. Majú už asi iné záujmy. Podľa mňa je na tom najlepšie Bratislava, pretože sa tu kladie dôraz skôr na tvar a písmo a ešte Trnava, Nitra a chalani z východu. Ostatné mestá sú samé frkanice a nečitatelné patvary. Ale v každom meste sa maľujú aj sračky.

V dnešnej dobe pri dostupnosti kvalitných sprejov a prísunu kvanta graffiti piecov prostredníctvom internetu by sa dal očakávať aj prísun množstva nových mladých writerov /nielen/ v našom meste. Je to však skôr len výnimkou a až na pár výnimiek z radov mladých writerov je vidieť kvalitný piece na dobrom mieste skôr rarita. Mnohokrát počuť /zväčša anonymné/ výkriky z ticha o nedostatočnom priestore pre mladých. Priestor je však stále rovnaký, aký bol vždy a kto je šikovný a má trochu talentu a ambície skúr či neskôr prerazí a dostane sa aj do širšieho povedomia ľudí. Spolu so Swr ste sa určite
vydali správnym smerom. Mnoho vašich rovesníkov však nedokáže prekročiť prah fotologového vzájomného potľapkávania sa po ramenách. V čom vidíš problém, alebo aby to prípadne pomohlo ďalším – kde je riešenie?

Je pravda, že staršia generácia to mala ťažšie v tom, že nevedeli konkrétne o čo ide a museli všetko robiť od nuly, maľovať s kadejakými  autolakmi a tužidlami:D V dnešnej dobe je to v tomto vážne jednoduchšie, ale zas na druhej strane je dosť riskantnejšie malovať napr. ulicu. Dnes príde hocijaký chlapček dotovaný mamičkou do shopu, kúpi dáke aerosolové farbičky a šup s nimi cez dáky piece /ale prepáčme im ich nevedomosť, pretože majú 11 rokov a robia to prvý raz/. Tak priestoru tu je habadej, ale je dobre že ho nevyužívajú, lebo som nevidel zatial nikoho kto by ho dokázal alebo mohol v budúcnosti využiť. Hlavne treba vela skečovať a potom ísť maľovať, a
vtedy ten priestor, keď už je dáky štýl vytvorený možeme využiť. Hlavne treba chcieť. Ja osobne som to využil až pomerne neskoro. Takže riešenie je v každého hlave len ho tam musí dako nájsť alebo čo.

Jedným z tvojich parťákov je aj Emir, ktorý patrí medzi pamätníkov našej scény. Je takéto spojenie pre teba ako writera motiváciou?

Tak určite je to motivačné malovať s legendou,a som veľmi rád že môžem maľovať s človekom, ktorý zažil všetky obdobia slovenského graffiti a ktorého tvorbu som vždy sledoval. Cením si ho ako writera aj ako človeka /a nejsom homokláda:D/. Maľuje sa mi s ním veľmi dobre ako aj s Furtom. A myslím že s ním máme na graffiti podobný názor.

Keď sme už pri motivácii, kto, alebo čo ťa motivovalo k tomu, aby si sa začal venovať graffs a koľkokrát si to za ten čas oľutoval, aby si nakoniec opäť prišiel na to, že to za to stálo?

Tak ešte ako malého ma graffiti očarilo /a to myslím úplne začiatky graffiti u nás/ mám aj jednu fotku  kde som ako 6 alebo 7 ročný odfotený aj s bratom pri jednom
charakteri, čo maľoval dáky Zolo. Aj vlaky ma od malička priťahovali /tá vôna a atmosfera okolo trate/, ale do takých krajností, ako tí fríci na VLAKY.NET som nezachádzal:D Graffiti /asi sa to tak nedalo ani nazvať/ sme začali s bratom doma kresliť už dávno, asi v 98. To sme si zadali hocijaké slovo a nakreslili sme to takým hranatým kostrbatým ‘štýlom’, takže som s tým začal dosť skoro ale som to moc nerozvíjal. Bral som to ako kreslenie hocičoho iného. Ku graffiti ako takému ma vlastne dotiahol brat ktorí písal HBS. To bolo asi v roku 2001. Aktívne som začal maľovať v roku 2009 keď som sa
dal dokopy s terajšími parťákmi, a to bola dosť motivácia, pretože som konečne mal s kým maľovať. Zatiaľ som to ešte neoľutoval, mozno raz keď sme písali Aik som prišiel o mobil ako 14 ročný v yarde. Ale pochopil som to, čo som pochopiť mal. Takže som to v podstate  neoľutoval. Určite by som to ale oľutoval vtedy ak by som kvôli tejto veci prišiel o moju priateľku.

Nedávno som v jednom rozhovore čítal zaujímavý postoj k téme súťaživosť a graffiti, pričom to bola práve súťaživosť označená za negatívny jav a isté pohŕdanie som cítil aj pri slovách ako rešpekt, či fame. Práve competition, teda súťaživosť je pritom jedným so základných pilierov graffiti a mám za to, že bez zdravého súťazivého ducha nemôže byť ani dobrého writera. Aký máš k tomuto postoj?

To zdravé súťaženie k tomu patrí. Veď keď vidím dáku dobrú vec od niekoho druhého a ešte aj na fajnom fleku, tak sa mi rozbúši srdce, adrenalín mi jebe do krku a hneď ho chcem ísť svojím spôsobom tromfnúť, proste ma to poháňa vpred. Aj keď mi niekto povie, že som namaľoval mrdku, aj to ma poženie vpred aby som namaľoval na ďalšej akcii zas lepšiu vec. Takže na niečo je ten ako som si aj ja prečítal ‘hate’ dobrý 😀 A rešpekt? Veď aj ludia ako osobnosti potrebujú, aby ich okolie rešpektovalo. Tak isto ja ako writer chcem, aby ma ľudia rešpektovali, čistá zdravá LOGIKA:D Ale nikomu neberme jeho pocity a dôvody prečo maľujú. Proste ide o to, či je človek pri tom šťastný. Može byť štastný aj ked to robí pre seba, iného zas teší keď o ňom hovoria ľudia ako o dobrom writerovi. Nevidím na tom nič zlé.

About The Author

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *