Lars & Soel – SWR crew Interview

    Po úspešných špeciáloch so SWR crew prichádza konečne dlho plánovaný rozhovor s Larsom a Soelom z tejto  partie bez chrbtovej kosti a minimálnymi pudmi sebazáchovy.

Myslím, že nebudem ďaleko od pravdy keď poviem, že primitivizmus jedného z tých najhrubších zŕn je niečo, čo vám v graffiti rozhodne nie je cudzie. Až na aké dno ste schopní v rámci graffiti vlastne zájsť?

Lars: Tak na toto ti asi fakt nedokážem odpovedať, keďže každú chvílu s crewmanmi boríme nové levely primitivizmu, o ktorých by som vopred nepovedal, že ich budem niekedy naozaj realizovať.

Soel: Hej hej to je pravda, že tá primitivita v nás síce tkvie, ale prejavuje sa nečakane a spontánne..niekedy aj nechcene v mojom prípade napríklad. Ale uvažovať na akého stokárika by som to vystupňoval to ti neviem takto povedať..to ukáže konkrétna situácia v praxi. Vlastne stále sa to deje tak..

Minulé leto ste začali cestovať po Európe tak určite viete, že to so sebou prináša množstvo neočakávaných situácií. Ak by ste videli súpravu metra, ku ktorej sa nedá dostať iným spôsobom ako prebrodením sa po pás, prípadne po krk v hovnách, pričom by bolo jasné, že vás po akcii žiaden taxík nezoberie a od najbližšieho sprchovania vás delí 5 hodín, podstúpili by ste túto vskutku zaujímavú procedúru?

Lars: Určite by som túto možnosť dôkladne zvážil, kedže mi brodenie nieje až tak vzdialené. Neboli to síce našupu hovná, ale taký fajnový chemicko-fekálny potôčik, ktorého smrad ťa doslova fackal a do ktorého som
svojou (ne)šikovnosťou spadol vyše po pás. Pred akciou. A nakoniec sme ani nič nedali. Ale neviem, či by som to chcel znovu podstupovať.

Soel: Sick predstava..no dajme tomu, že sa také niečo stane a nebola by to nejaká backjumpová trojminutová pičacinka tak by som do toho asi šiel. Rolu by zohralo určite aj to kde by to bolo ..teda aký type metra. Za taký wholecar na  new yorskom sabveji napríklad by som si aj vatovými tyčinkami to kulo povtieral do uší.

Viem o vás, že streetart vám nie je príliš pochuti. Skúste popísať s čím konkrétne máte problém?

Lars: Proti streetartu nemám v podstate nič, pokiaľ je to real streetart, niečo originalne a nie kopírka. Ale zrejme narážaš na to, čo sme mali možnosť vidieť v ulici v poslednej dobe a k tomu len toľko, že by mi to bolo asi
úplne ukradnuté, keby tými vecami nepretierali veci writerom (bombingy, tagy…), ktoré majú pre mňa určite väčšiu hodnotu.

Soel: Streetart ako taký je mi celkom ukradnutý..veľmi sa o to nezaujímam. V podstate sa mi žiadny streetartista mne osobne nejebal do cesty takže nemam s nikym nejaký osobny problem. To, že niekto robí zapredané okopirované trendové veci mi je ľahostajné a nezmením to, lebo sračiek je vo svete kopu a tiež to nezmením, ale keď budú prechádzat tegy, alebo nebodaj bombingy tak to je problém…

Bratislava sa nemohla v minulosti pýšiť nejakým množstvom mladých aktívnych crews, čím to je, že máte svoj zdravý drive a kde beriete motiváciu teraz a kde ste ju brali vo vašich v začiatkoch?

Lars: Tempo udáva naša poprepatosť. Boli časy kedy ma crewmani kopali do maľovania, lebo som bol hnilý. V dnešnej dobe to už berem ako samozrejmosť ísť malovať. Motivuje ma čas strávený u Soela v pivnici kde keď vstúpiš ostaneš visieť zaseknutý v časopriesore bez toho aby si o tom vedel, a nato, aby si odišiel musíš vynaložiť velke úsilie, čo často krat nepomáha. Kto pozná vie o čom rozprávam.

Soel: To je taká tá motivacia, že nevieš odkiaľ, ako, prečo. Taky prirodzený pud proste. Nič silené…Tento princip je od začiatku až doteraz a neni to ako so športom, alebo drogami, že po čase ťa prestanú baviť/šlapať..čím dlhšie to robím, tým ma to viac chytá a objavujem nove ciele..dôležitú úlohu v graffiti hrá aj nejaká dravosť ega..proste keď vieš, že sa pripravuje niečo, tak nemôžeš tú noc ostať doma aj keď vieš, že na druhý deň  vstávaš o 6 ráno na svoj vlastný pohreb.

Napriek tomu, že sami ste ešte pomerne mladí, ako vidíte mladú generáciu v hlavnom meste? Je reálne, že začnú v Bratislave konečne vyrastať schopní mladí writeri, ktorí popri všetkom aj rozmýšľajú a stíhajú pracovať aj na svojom štýle?

Lars: Nejak moc sa nad tým nepozastavujem, že či áno alebo nie. Aj keď mám občas pocit, že to ide čím ďalej tým viac do sračiek, ale nájde sa tu aj zopár nádejných, ktorí to chápu tak ako by to chápať mali a snáď sa znich niečo vykryštalizuje. Ani ja som si niekedy nemyslel, že to čo robíme sa dostane do povedomia ľudí natoľko aby s nami robili rozhovory. Takže všetko chce čas a zdravé (ako sa to vezme) zmýšlanie.

Soel: Neviem, či začnú systematicky vyrastať ďalší a ďalší a kvalitní a veľa..ale zopár ľudí vždy ostane určite. Nejakú silnú veľkú scénu v Bratislave ale neočakávam. Jedine, že by sa stala nejaká nakopávajúca zmena..by postavili metro alebo niečo..to by sem mali väčší dôvod chodiť aj turisti.

Po dlhom období systematického obrábania ulice, kde by vás neprehliadol ani Stevie Wonder, nasledoval logický krok k trainwritingu, pričom ste ostali verní aj ulici. Zmenil sa nejako váš celkový postoj ku graffiti, vaše hodnoty?

Lars: Vlaky ma mrte nakopli keď mi bombenie ulice už prišlo ako stereotyp. Je to úplne o inom ako štrít. A hlavne odkedy maľujem vlaky sa v ulici viac bojím, kde ťa môže bárskto z bárskade vidieť a zavolať hliadku ani o tom nemusíš vedieť.

Soel: Určite áno. Je pravda aj čo povedal Lars, že v podstate v tom yarde si sa naučil rozmýšľať tak, že podchytíš si to možné riziko. V ulici sa to vždy nedá, no v rámci možností sa o to snažíme aj tam. Ulicu treba mrdať, či si trainwriter, metro hunter navždy. Je super keď sa vezieš v mhd, alebo ideš po ulici a vidíš to tam zmasakrované tučnými vecami. Treba sa starať o našu matku ulicu, je to aj vizitka pre turistov o miestnej scéne, no samozrejme vagóny su na prvom mieste.

Isteže. Ulica, chromy a tagy patria spolu s vlakmi medzi základné piliere graffiti a staršia generácia maľuje ulicu už len veľmi sporadicky, dá sa povedať že skoro vôbec. Narozdiel od úplne prvej generácie writerov, ktorá svoje aktivity ukončila predčasne sú však aktívni naďalej, pričom ťažisko tvoria vagóny doma a v zahraničí.  Ako vidíte svoju budúcnosť vy a aké máte ciele? Viete si sami seba predstaviť s rovnakým nasadením o 10, či 15 rokov?

Lars: Tak s rovnakým nasadením v ulici asi ne. To, že staršia generacia tú ulicu nemaľuje je celkom logické, kedže čím si starší, tým chceš mať väčší kľud, čo ti ulica určite neposkytne, pokiaľ nemaľuješ nejaké zašité fleky iba pre fotku. Už aj teraz začínam vyhľadávať trochu kľudnejšie fleky, lebo odbiehať každé 2 minúty (ak máš šťastie) je dosť o nervy a po čase ti z toho začne jebotať. Čo sa týka vlakov a cestovania za metrom, toho sa najbližšie roky neplánujem vzdať. Je to popiči pocit, keď môžeš aspoň nachvíľu vypadnúť z tejto dediny. Ale ako moj bývalý crewman Grybs raz povedal (nebudem citovať) ťažko si dávať nejaké vízie, že dokedy to budeš robiť, raz príde niečo kôli čomu sa nato budeš musieť vyjebať, alebo to aspoň obmedziť ( frajerka, robota, tvrdé
drogy, zlomíš si obe ruky aj nohy pri prchanici pred security alebo sa preslopeš a ochrnieš) proste barsčo čo neovplyvníš chápeš.

Soel: Ťažko povedať ako bude môj život vyzerať za tak dlhú dobu, kedže je nevyspytateľné čo sa stane o týždeň alebo zajtra. Fakt neviem povedať čo sa jak vyvinie, alebo prípadne či sa úplne nezmenia moje hodnoty. Vidím to na starších chalanoch, že s rokmi prichádzajú stále daľšie povinnosti, ale zas u niektorích (a  predčasne) skoro prehnaná pohodlnosť preto cením, keď niekto napríklad po tridsiatke stále ide na panel alebo vycestuje a vidím, že sa to dá, či už u pár ľudí u nás, alebo aj na veľa príkladoch zo zahraničia. Dôležité je asi aj aby writer nemal ženu zo securiťáckou mentalitou. Do blízkej i vzdialenej budúcnosti by som chcel hlavne čo najviac v rámci možností pocestovať a pozbierať nejaké tie systémy. Čo sa týka ulice, sú nejaké fleky, ktoré musia nekompromisne ísť heh..no také budú vždy čiže zatiaľ sa nechystám vzdať ani tohto aj keď ulica môže byť vždy nevyspytateľná a je to dosť na nervy, ale to graffiti celkovo. Ulica je proste iný typ dobrodružstva a keď to robíš dlhšiu dobu tak aj monotónny, teda minimálne v Bratislave.

Akú rolu hrá v suteréne vášho správania sa v ulici alkohol? Viete si chrbtovú kosť zložiť doma na klinec aj striezvou hlavou a spustiť sa bez akýchkoľvek povzbudzovačov, alebo nepohrdnete dúškom dobrého /alebo aj horšieho/ destilátu?

Lars: Destilátmi nepohŕdam priam naopak, ale nemám problém ani za triezva (akurát mám trochu väčšie schýzičky).

Soel: Alkohol je dobrý spolupáchateľ keď ideš robiť neplechu do mesta..tegovať len a tak..street damage. Ale na akcie triezva hlava jedine. Samozrejme vôbec nepotrebujem alkohol aby som spáchal hyenizmus najhrubšieho zrna. To sa preukázalo neraz, že chrbtovú kosť som ochotne zavesil doma na vešiak, pričom to nemalo vplyv na mieru mojho hyenizmu, i keď alkohol dokáže len zaujímavo okoreniť takéto vyčíňanie.

Zaver patrí vám, môžte dosýta zdraviť, pohateovať, zamudrovať si, alebo len jednoducho ostať primitívnymi. Nech sa páči.

Lars: Tak na záver nejake pozdravy: Rcls, Mutants, KG, Dray, Tbc, Pok,  Ble, 1we, Grybs, Chips aj s Veronikou, Fajlito, Skunk, M-shot, Furt, (aj keď si to nezaslužia), Emir,  Rans, Sutam, Crack, Veronika rooftop, ma man Zipper, a všetkých tých, na ktorých som zabudol a myslia si, že by som ich pozdravoval keď toto čítajú. Pre Haterov High five. Serus.

Soel: Pozdravy na záver:Tiež pozdravujem u nás dlhoročných jazdcov Mutants,Rcls, aj už neaktívne Cml . Ďalej Rooftop team(dík za support) na čele s temperamentou predavačkou Veronikou. Cawaii, Garnart,Opium, Sfr, 1we, Chips –začni niečo deliť, Veronika(tá fetka:D), Fajlo, Sutam, Rans, Ciber a ďalší dík za oči,všetkým ľuďom ktorí nám pomohli v zahraničí veľká vďaka a tiež pozdravujem. Do Prahy veľké dík Tartovi, Dry crew-respect Godhay a alkopopstar gabba player Vimeo. Pozdrav posielam aj Chickovi do Brna. Samozrejme zdravím krásny Ružinov 821, krásne ženy 821 (a nielen), všetkých blízkych ľudí s ktorými sa flákam či zabávam, rodinu a hlavne rodičov, ktorí sa snažia chápať moje tupé výstrelky. Peace.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *