EMIR – Interview

    Zdá sa mi to ako včera, keď som niekedy okolo rokov 1997/98 v dnes už nevychádzajúcom periodiku hltavo čítal článok a rozhovor s dvomi  writermi z tej doby legendárnej crew DTK. Jedným z nich bol človek, ktorého dnes poznáte pod menom EMIR.

Na slovenskej graffscéne si takmer od jej začiatkov a tak sa ťa rovno spýtam ako hodnotíš jej vývoj a čo hovoríš na jej smerovanie?

Dobrá otázka. Myslím si, že ten vývoj tu mal pár stupňov: úplné začiatky, keď sme nevedeli o čo vlastne poriadne ide, potom ďalšia éra maľovanie v yardoch každý deň a úplne zadarmo, potom  éra Mutants – Rcls, a dnešné časy. A kam to smeruje? No chce sa mi plakať, keď vidím všade okolo seba tie toyské mrdky – hnusné tagy, nedokončené pičoviny, divné upy, z Bratislavy sa stalo Toycity,ale dúfam v ľudí ako sú moji mladí crewmani, potom Swr a Pfk, myslím že v týchto ľuďoch je naša budúcnosť. Mali by sme im odovzdávať veľmi pomaly naše skúsenosti, yardy a ulice – oni načúvajú a učia sa veľmi rýchlo. Takže takto to vidím ja.

Prešiel si si viacerými fázami writingu, no stále ťa to napriek veku tiahne ku koreňom, teda ilegálnemu writingu. Prečo si si obľúbil práve vlaky a hlavne, čo ťa motivuje k tomu, aby si aj po skoro 15tich rokoch mal chuť ísť opať na tie isté miesta, ktoré musíš poznať lepšie než svoje tenisky?

Tak toto je otázka za sto dolárov. Otrepané frázy ako vlaky sú galéria na kolesách sú hovadiny a ten čo maľuje nejaký ten čas to vie. Vlaky sú pre mňa všetko, tam som začal tam aj skončím. Rešpekt je motivácia pre mňa. Chuť mi dodávajú spomienky vždy, ako tam prídem maľovať a to, že tie yardy poznám lepšie ako svoj byt to bude asi tým, že sme ich v 90´ rokoch otvárali spolu s Cozom a par ďalšími, čo už nemaľujú.

V poslednej dobe si si celkom obľúbil freight trainy. Tie u nás nemajú takú tradíciu a netešia sa takej popularite ako je to napriklad v amerike. Čím si ťa získali?

No víš, mám už pár rokov odmaľované, takže mám rád klídek, žiadnych 15min stresu a ešte to aj napiču vyzerá. O to nemám zaujem, to som si už prežil, nechám to na mladších. A freight trains mi to umožňujú tak hodinku – dve v klídku s parťákom namaľovať si end to end, popritom cigarko, pivko a tak, žiadny stres, chápeš. Ale zase nepohrdnem normálnym vlakom to neee.

Vzhľadom na to, že maľuješ už pomerne dlho si za ten čas vystriedal niekoľko crews, ale aj jednotlivých graff parťákov a dá sa povedať, že všetky tvoje doterajšie crews prestali fungovať. Bolo aj toto dôvodom, prečo dávaš v poslednej dobe prednosť maľovaniu s mladou, novou vyrastajúcou generáciu writerov z nášho mesta?

Jo crews boli bar jaké, od legendárnej Dtk cez Bsa 2mk a pár ďalších, teraz som zakotvil v mladej crew Sno, však ešte o nej budete počuť. S parťákmi to bolo podobne ako s crews, pamätám sa na prvého – Ulmo, druhého – Coza – tak s týmto chalaniskom som si toho veľa zažil, v 90´rokoch to bol dobrý partner, tretí bol dnes už nemaľujúci Nech, škoda ho, tak sme to mali dobre rozbehnuté,no nič, teraz mam posledných dvoch Furt, Menshot. Tak tito dvaja chaloši  spolu s Extrom sú mladí a fakt kreatívni, plní energie a nových napadov, dobre sa mi s nimi maľuje. Môj osobný názor je, že Sno sa rozpadne za pár rokov a niektorí z tých chalanov sa pospájajú so Swr chalanmi, v tej crew tiež niekto odpadne časom a vytvoria možno ešte s niekým ďalším silnú bratislavskú crew, ako boli Mutants alebo Rascals. A možno sa mýlim a všetko to tu zabijú fizli. Chachacha.     

V minulosti si bol známy svojim nekompromisným prístupom k toys, ale i mladším writerom…starneš?:)

Starnem, máš pravdu, nemám energiu hrať sa na mačku a myš. Keď som bol mladší a niekto nám liezol do yardu, tak sme mu to rázne vysvetlili a oni to pochopili, však Urin, Derik a iní…Teraz je situácia úplné iná, toys nemajú rešpekt pred ničím čo sme tu vybudovali. Počkaj, zle som sa vyjadril…nie toys, ale podtoys, to je to správne slovo. Toys zaúča stará garda a podtoys s nimi sa nedá, to treba len biť palicami. Vysvetlím čo je podtoy – školák čo ma fixku vo vačku alebo jeden spray, čo si kúpil miesto desiaty čo mu mamka dala love na ňu. Tak taký pičus bez rešpektu ten svoj hnusný tag (a poprípade keď vie urobiť Up) maľuje kade tade a ani netuší čo a koho prešiel. Bez hocijakého prečítania si niečoho o čom to vlastne je, vytvára krásne toycity z našeho mesta. Tak to bol podtoy, tých fakt ľúbim. Jeden príklad za všetkých ,Luna a Ons – chlapci viem kde bývate, za to čo ste urobili pôjdete dole.

Môžem o tebe prezradiť, že nejaký ten piatok si aj hrdým otcom, čo je v našich končinách v kombinácii s ilegálnym writingom netradičná kombinácia a ak sa nemýlim si vlastne prvým writerom – otcom pôsobiacim stále na graffiti scéne  v hlavnom meste. Ako sa cítiš ako otec a do akej miery ťa tento fakt ovplyvnil v súvislosti s writingom?

No v Ba som asi prvý, ale myslím, že v zahraničí to nie je nič neobvyklé. Ako ma to ovplyvnilo? Hm prvých pár mesiacov po narodení môjho dieťaťa som nemal čas maľovať, ale časom sa to zlepšilo a teraz je to zase v normále, teda tam, kde to bolo pred narodením. A možno bude ešte jedno…ktovie, je to vo hviezdach…A ešte som zabudol, dávam viacej bacha v yardoch, lebo dieťa bez otca, to nie je ono.