Hard 2 Burn no. 7
Po dlhšej odmlke sa na trh opäť dostáva nepravidelne vychádzajúci berlínsky magazín s názvom Hard to Burn. Je to už dlhší čas, čo svetlo sveta uzrelo jeho 6te číslo, prestávku pred číslom 7 využili autori prácou na iných projektoch, ako napríklad video Hard 2 burn 3. Čo teda ponúka siedme číslo zavedeného a jedného z najznámejších graff magazínov mesta Berlín? Ako je to už pri tomto magu zvykom, pridŕža sa silnej berlínskej scény a trendu nejakých celoeurópskych mixov sa viac menej vyhýba, čomu niet divu. Vlastná scéna hlavného mesta Nemecka má totiž predpoklady svojou kvalitou a kvantitou zaplniť stránky aj omnoho väčšieho magazínu, akým je Hard 2 Burn. Koniec koncov dôkazom sú aj mnohé publikácie venujúce sa práve tejto európskej mekke graffiti.
Zmenou oproti predošlému číslu je formát, ktorý je tentokrát usporiadaný na šírku na spôsob magazínu Stylefile. Tvorcovia nechodia okolo horúcej kaše a hneď na prvej strane to na nás takpovediac vybalia s fotkami vlakov a metier. Neviem, prečo zvolili takýto štýl, osobne by som privítal krátky úvod s obsahom, alebo komentárom editora. Písanému slovu sa autori tentokrát na 56tich stranách úspešne vyhli. Fotky vlakov sú v priateľnom formáte, ani veľke ani malé a väčšina samotných pieces je podľa mojej mienky dobrá. Iné sú dobré už pomenej, no celkovo mám taký pocit, že berlínski writeri podliehajú už akejsi maniére. Napriek tomu som si s chuťou prelistoval špeciál s notoricky známou B.A.D. crew /menovite Abis a Trus/ a kto sa orientuje v berlínskej scéne mi určite dá zapravdu, že bez tejto crew by to určite nebolo ono. I keď nepatrí medzi tie najstaršie crews berlína, určite sa už dávno zaradila medzi stálice scény. Okrem vlakov a metier je v magazíne vcelku dosť stien a ich pomer s vlakmi sa /skoro/ vyrovnáva. Okrem klasických pieces zo zón tu nájdeme množstvo pieces z trate, ktorá je v Berlíne vlastne takou jednou veľkou zónou. Niekoľko stránok aj prezentuje výsledky práce projektu Molotow & Friends, teda productions tvorené členami tohoto zoskupenia. Slabšou stránkou magazínu okrem grafiky, ktorá sa mi zdá trochu neucelená a málo inovatívna /čo však možno povedať o mnohých magazínoch nie len v graffiti oblasti/ je špeciál s DGB crew, ktorí ma nepresvedčili ani keď im bolo venovaných rovnako pár stránok 2 čísla dozadu. Je to však len môj subjektívny pocit s ktorým sa mnohí nemusia stotožniť. I napriek vyššie spomínaným negatívam tento magazín hodnotím kladne a priaznivci writingu v Berlíne si tiež určite prídu na svoje.
